Filokartia

V roku 1869 vydala rakúsko-uhorská pošta ako vôbec prvá na svete korešpondenčný lístok. Bol to vlastne prvý krok k zavedeniu pohľadníc. Iní považujú za dátum vzniku pohľadníc rok 1872, keď vyšla vo Švajčiarsku prvá séria komerčných fotografií. Hneď, ako sa dostali do poštového styku, znamenali prelom v prenose krátkych informácií, popri inom aj vďaka rozvoju železníc, a paroplavby. Podnetom na šírenie tejto novej zberateľskej vášne bol rozvíjajúci sa turistický ruch. Malé kartičky zakrátko zaplavili poštové úrady. Dve desaťročia po ich objavení už prešli poštou takmer tri miliardy pohľadníc.
Na najstarších vydaniach bola adrese vyhradená celá zadná strana. Sem bolo zakázané písať akékoľvek ďalšie informácie. Pre text bola určená prázdna plocha na strane s obrázkom. Tieto pohľadnice (tzv. dlhé adresy) sú dnes veľmi vzácne. V roku 1906 zaviedli z rozhodnutia Medzinárodnej poštovej únie novú úpravu strany s adresou. Bola jej vyhradená len polovica priestoru a druhá, ľavá časť odteraz slúžila odosielateľovi na napísanie textu. Strana s obrázkom mala ostať prázdna. Tento typ pohľadníc (tzv. delená adresa) sa udržal dodnes.
Už na prelome storočí sa pohľadnice stali predmetom zberateľského záujmu. Počiatok "filokartie", čo je odborný výraz pre zbieranie pohľadníc, možno hľadať v rodinných archívoch. Mnohé z nich mali dôležitú výpovednú hodnotu aj pre textovú časť. Dnešné kolekcie sú však budované prevažne podľa námetov, nie podľa adresáta. Väčšina zberateľov sa orientuje geograficky, to znamená, že zbierajú vyobrazenia miest, respektíve obcí, pamätihodností, prírodné atraktivity alebo konkrétny mikroregión. V tejto oblasti dominujú predovšetkým väčšie mestá, ako Bratislava, Košice, Nitra, prípadne Piešťany a pod. Z regiónov poskytujú najviac zberateľského materiálu Vysoké Tatry a ďalšie tradičné turistické oblasti. Za najcennejšie "úlovky" sa považujú pohľadnice, ktoré zachytávajú dnes už zbúrané budovy, ulice a pod. Žiaľ, v prípade Slovenska patrí do tejto kategórie až príliš veľa pohľadníc. Občas robí dokonca problém identifikovať nasnímanú lokalitu, keďže za vyše sto rokov jestvovania pohľadníc sa podstatne zmenili identifikačné znaky obcí.
Hodnota pohľadnice ako zberateľského artefaktu závisí popri námete od rôznych ďalších faktorov. Treba povedať, že technológia výroby je len jedným, aj to nie prioritným kritériom. Jej hodnotu určuje renomovanosť vydavateľa, kvalita a sviežosť zachovania, prípadne dekoratívnosť strany so známkou a adresou (tzv. neprešlé poštou bývajú považované za menej hodnotný zberateľský artefakt). Pohľadnice sa datujú podľa dátumu razítka, nie výroby.

Vladimír Turčan - Pamiatky a múzeá 3/2003